Navigácia
Účet hráča
Páčisatito pome...
Napísal Rasti Nedeľa, 30 Január 2011 16:24
Nový Zéland ... reálny pohľad
Moja návšteva Nového Zélandu začala v Aucklande. Už na letisku mi bolo jasné, že maorovia nie sú vymyslené bytosti. Muži, 140 kilový, vo farebných shortkách a košeliach posedávali po lavičkách v spoločnosti 140 kilových manželiek a počernejšími vypasenými detičkami. Tetovania, prívesky, piercing na celom tele a v ruke najnovší mobilný telefón. V minulosti som niekde čítal že keď na nich dlhšie „čumíte“, ako prejav nespokojnosti na vás vyplazia jazyk. Na letisku som ako správny slovák strávil pár hodín (my sme vtedy ešte potrebovali víza na rozdiel od mojej ex (češka), ktorá mi kývala spoza hrubej sklenenej steny) tak som sa rozhodol to otestovať. Čumel som na jedného štíhleho „kiwíka“ (cca 120 kg), čakal som kedy na mňa vyplazí jazyk, naivne som mal ešte zapnutý aj foťák ... taká príležitosť sa len tak nenaskytne ... až tu zrazu sa postavil ... a šinul si to ku mne. Hneď ma napadlo že som dofotil, foťák som schoval a uložil ho na miesto kde sa mu nič nestane aj keď mi bude trieskať hlavu o kachličky pri sklenenej stene. Videl som svetlo na konci tunela. Zbadal že ma vyplašil (mal ma odfotiť), len sa spýtal či niečo potrebujem. Pochválil som jeho veľký prívesok v tvare draka a prehodili sme pár slov. Milý chlapík.
Tesne za Aucklandom sme si všimli že sa okolo diaľnice dymí. Prvých 100 km som si to nevšímal, keď sme zastavili na obed na odpočívadle nám došlo. Diery v zemi, sírny smrad, ... holt, Zéland je jeden veľký vulkán. S nami odpočíval aj jeden nemec, volal sa myslím Gerd. S ním sme sa ešte párkrát stretli na cestách. Totiž Zéland zas tých ciest veľa nemá a cestovatelia ako my vačšinou absolvovali rovnakú trasu. A niečo sme mu aj vyviedli, ale o tom neskor. Prvá zástavka bola HOT WATER BEACH. Pláž, ktorá nepôsobí nijak odlišne od ostatných. Len pár ľudí s lopatkami sa prehrabovalo v piesku. Pridal som sa a vedel som prečo. Totiž zo spodu vyvieral prameň teplej vody, ktorý si hľadal najkratšiu cestu von a v priebehu pár minú bola vaša jama plná horúcej vody. Zážitok na ktorý sa nezabúda. Do mora vliezlo len pár odvážlivcov, malo 17ˇC.
Pri cestách stáli ošarpané drevené búdy, myslel som si že WC, tak som pri jednom zastavil a bol som riadne prekvapený. Čistučké, do skaly vysekané vane, každá s rozličnou teplotou od studenej po absolútne horúcu. Neuveriteľné, všetko zachovalé a zdarma. Pár „nápisov“ fixkami bolo samozrejme v češtine alebo slovenčine. A opäť si tam krochnil Gerd.
Tongariro crossing. Nedávno bola vyhodnotená ako najkrajšia túra na svete. Na štart vás privedie autobus, na konci vás počká. Ak nestihnete, tak zas na druhý deň. Na info tabuli stálo, že za 7 hodín to stíhame. Dali sme si raňajky, bolo 5 hodín ráno a pohodovým tempom sme vyrazili. Nebolo vidieť na krok, viď foto, dúfali sme že sa to zlepší. Márne. Väčší strmák som v živote nevidel, po troch hodinách chôdze bola infotabuľa č.2. S textom „Blahoželáme, prvú hodinu máte za sebou“. Nechápal som. Veď to robili ako u nás v Tatrách, podľa tempa dôchodcov, nie ??? Nie. Tempo sme zdvojnásobili, viditeľnosť sa zhoršovala. Len sme míňali tabuľky s informáciou, aký by sme mali výhľad keby bolo pekne. Krásne obrázky, sopky, vodopády, plesá. Nevideli sme na krok.
Po 9tich hodinách behu sme dorazili na stanovisko. Vtedy som si hovoril že ma už nik na podobnú túru nedostane. A nedostal. Z nášho autobusu sa z 15 ľudí vrátilo 13. Jeden manželský pár zostal niekde na ceste. Na druhý deň sme čítali v novinách na benzinke že ich našiel až vrtulník.
Celkovo Zéland je krásny. Na jednom odpočívadle sme opäť natrafil na Gerda. Celý vzrušený nás prosil aby sme ho odfotili s delfínmi. Hodil sa do sexi plaviek, a bežal do studeného oceánu, kde sa v diaľke črtali plutvy delfínov. Priateľke som strčil do ruky foťák veľkosti mojej hlavy (určite kvalita, na filmy ...), stiahol som nohavice a priateľka spravila pár obrázkov mojho pozadia. Po návrate premrznutého Gerda som ho chválil, že to budú krásne fotky, len škoda že nemá digitál, že by sme si ich radi pozreli. 3x som ho uistil, že bolo vidieť jeho aj delfínov a rozlúčili sme sa. Podľa mňa stále dúfa, že na mňa ešte narazí.
Tak zelenú trávu ste nikde inde nevideli, na mnohých miestach kde sme boli sa natáčal LORD OF THE RING, sopky a horúce pramene v protiklade so škaredými špinavými mestami. O turistov je perfektne postarané za prijateľné ceny. Už ani víza nepotrebujeme. Proste ďalšia krajina, ktorú odporúčam. Apropo, viete ako spoznáte človeka čo bol na Zélande ? Má na krku zavesený jasne zelený kameň. Volá sa green stone , každý niečo znamená. Moj stál 150 NZD (3.000 Sk ... 99,58 EUR – duálne zobrazovanie musí byť , inak ma zavrú). Neuveríte ale už 4 roky som si ho nedal dole z krku na „radosť“ mojich priateliek. Tie sa menia, kameň zostáva 
Druhá časť článku sa bude venovať ostrovu, ktorý je pod správou Nového Zealandu napriek tomu že je 6 hodín letu z Aucklendu a je diametrálne odlišný od všetkého, čo som dovtedy videl.
Najsťahovanejšie súbory
Počet návštev
