Gpoint.sk nonsteam counter strike portal a herne servery

Napísal Pele Nedeľa, 30 Január 2011 16:24

Pokračujeme v cestovaní. Keďže štáty mi pomaly dochádzajú (čakajú nás posledné dva, Malajzia a Sudán), pospomínam pár zaujímavých destinácií. Jednou z nich bola slonia farma pri mestečku Ayuthaia, severné Thajsko.

Pláží zaliatych slnkom a krásnych thajek som už mal plné zuby )) tak som sa tešil na historické mesto. Hneď prvý večer som bol sklamaný. Keď som detailne čítal históriu mesta zistil som že asi pred tisíc rokmi mesto úplne rozobrali Laosania a tak rozvrátili vyspelú civilizáciu. Neostal kameň na kameni. Pamiatky pozostávajú z normálnych červených tehál, žiaden originál, chrámy ako všade v Thajsku, proste nič moc. Pouličná kuchyňa bola asi najlepšia v rámci Ázie.

Plánovaný výlet som chcel hneď skresať a vrátiť sa na pobrežie. Priateľka ma presvedčila, že keď sme už cestovali 6 hodín v zhnitom vagóne, nech pár dní zostaneme. Druhý deň sme sa ešte bezcieľne potĺkali po okolí, spravili sme pár fotiek a plánovali čo ďalej. Sever Thajska je známy hustou džunglou a chovom slonov. Džungla ma lákala, slony som považoval za nudné zvery, navyše si domorodci účtovali aj za ich pohladenie. Nechcelo sa mi moc míňať, takže ma nezaujímali. Z jedného informačného strediska sme vzali turistickú mapu s chodníčkami a druhý deň ráno vyrazili. Nič som neočakával. Okolo obeda poriadne prepotení a doštípaní sme počuli hluk napravo od nás. Asi 10 metrov pred nami prešiel slon veľký ako menšia vzducholoď, ktorého za chvost držalo slonie mláďa. Mali naponáhlo. Nikde ani náznak človeka. Kukáme na seba, hovorím si, fasa, budem prvý turista zožratý slonom. Pozerám na priateľku a trochu som sa ukludnil. Behám rýchlešie ako ona. Budem druhý.

Zvedavosť zvíťazila a šli sme za nimi. Prišli sme do špinavej osady po ktorej sa potĺkali slony. Domáci na nás zazerali, porobili sme pár fotiek, evidentne neboli na turistov zvyknutí. Na odchode sme stretli belošku. Volala sa Jenny, bola z USA, mala v predu jeden zub, vek cca 35-65 rokov. Bola rada že môže s niekým pokecať. Vydala sa za barmčana, chovajú 60 slonov, má 20 zamestnancov a platí ich vláda Thajska. Prilepšujú si vozením turistov na slonoch v blízkej Ayuthái po blbých tehlových pamiatkách. Jennin manžel je mních. Tiež som tomu nerozumel, ale každý thajec by si mal odslúžiť rok v kláštore. Niečo ako bola voľakedy u nás vojenská služba, len na dobrovoľnej bázi. Po roku spoločného života asi usúdil, že v kláštore je lepšie. Žena mu nič vyčítať nemohla, je to pre nich česť a myslím že aj u nás by sa našlo dosť modlenia chtivých manželov. Ale späť ku slonom.

Už sme chceli odísť, keď z Jenny vypadlo, že jej mala nastúpiť nejaká Európanka pracujúca v ZOO so slonmi „na prax“, ale na poslednú chvíľu to vzdala. Platí sa 500 báthov (cca 500 Sk) na deň. Ak chceme, môžeme sa niečo o slonoch naučiť. Po návrate priateľka odlietala z Bangkoku domov, mňa čakal ešte mesiac v Ázii, sadol som na vlak smer Ayutháia. Pamätala si ma. Samozrejme platba dopredu a ani som sa nespamätal a už som čistil „stajňu“. Taký smrad by položil aj koňa. Myslel som si že budem jazdiť na slonoch a ja tu kydám hnoj. Navyše za to platím. Celý deň som sa slona nedotkol.

4 dni som sa  v podstate neumýval, nebolo kde, ak nerátam smradľavú rieku kde sme kúpali slony, ako posteľ slúžila drvená podlaha a na nej nahádzaná slama. Pre mňa ako alergika ideálne prostredie. O desiatej večer som zaspával tak uťahaný že ma ani nenapadlo si nad tým lámať hlavu. Ani som nekýchol.

Spanie na sene a čistá ryža na jedenie bol luxus. Vstávanie o piatej, zase kydanie ... už som rozmýšľal že to položím. Jenny šla na dva dni do Chang Mai niečo vybaviť. Pridal som sa k „teamu“ vzali sme slonov a šli sme ich do rieky kúpať. Úžasný zážitok. Blbli sme, drhli sme ich a im sa to náramne páčilo. Odvtedy sa aj ostatní ku mne správali inak. Začali ma učiť príkazy. Sedel som hore a vydával pokyny. Najprv klasika ... dopredu, dozadu, kľakni, ... potom mi potichu povedali ďalší povel, tušil som zradu, ale čo narobím. „sssadíhaaaa“ ... niečo také som zakričal, slon sa zakymácal, kľakol na predné a sklonil hlavu. Na ďalšie príkazy som nečakal a zliezol. Tie základné som si však pamätal a skúšal na rôznych slonoch. Posledný deň bola nedeľa, vyskákali sme na slony a šli do dediny. Čakali nás turisti a mňa šok. Zrazu mi hodili na slona dvoch turistov, zoskočili dolu a bol som „mahut“-vodca slona („elephant furher“ – turisti boli nemci ). Kebyže nemám 190 cm nik by si nevšimol že nie som domorodec. Taký som bol opálený a špinavý. Slony šli v zástupe, takže riadenie si vyžadovalo minimum zásahov. Na konci sa so mnou moja posádka odfotila (foto dolu). Keď sa Jenny vrátila, radšej som jej to ani nespomínal, nechcel som teamu narobiť problémy.

Moja komunikácia s „teamom“ bola veľmi efektívna. Anglicky nerozumeli ani slovo, ja som thajsky vedel pár fráz. Jednoducho na mňa plynule hovorili thajsky (kmérsky) a ja som plynule mlčal.

Keď som sa po 4 dňoch lúčil, šli sme okolo slona, ktorý bol nonstop priviazaný za nohu k palme a jeho kly mali netypický tvar. Krížili sa a vyzerali ako písmeno X. Opierala sa oň mladá slonica a prisahám že na nej bolo vidieť že je do slona zamilovaná. Úplne na ňom visela očami. A ona zas bola jediný tvor ktorého k sebe pustil. Zabil už 6 ľudí. 8 slonov z „nášho“ stáda hralo aj vo filme ALEXANDER.

Veľmi rád na to spomínam a vždy keď sú v správach nejaké thajské slony snažím sa sledovať ľudí okolo, či to nie je  „môj team“. Je to už ale 4 roky. Dúfam že sa im darí.