

Napísal Pele
Nedeľa, 30 Január 2011 16:22

Moje Majaské dobrodružstvo pokračuje ... kde a ako ma zas chceli okradnúť ???
enjoy
Po zaujímavej nočnej ceste autobusom, ktorá pravdepodobne stála život jedného domorodca si konečne vykračujem po pláži. Prekvapuje ma že som tu skoro sám, len pár domácich sa povaľuje v plytkej vode. Na prvé kroky do mora nezabudnem, šokoval ma rozdiel v kvalite a teplote oproti „slovenským klasickým destináciám“ ako Bulharsko, Taliansko, Španielsko ... . Tam natrafíte pri plávaní na kadečo, vrátane igelitov, plechoviek a hovienok. Krištáľovo čisté tyrkysové more s teplotou 30´C nemá chybu. Mám so sebou len pár vecí v malom batohu, ... tri tričká, plavky, uterák, hygienické potreby a doklady.
Pred cestou som si na odporúčanie kamarátov kúpil špeciálnu bezpečnostnú sieť. Je upletená z oceľových laniek, zmestí sa do nej akurát môj batoh.
Zamkol som si veci a pripol ju k palme. Vliezol som do mora a hodinu som sa v tej teplej vode čvachtal. Všetky veci vrátane leteniek a peňazí som mal na brehu. Všimol som si ako sa k mojej palme približuje tlupa domorodých výrastkov. Pre istotu som priplával bližšie. Zrazu vidím ako sa palma celá trasie, zrýchlil som tempo plávania. Tlupa sa snažila odtrhnúť batoh od palmy, ale nešlo

. Vedel som že sa mi do batohu nedostanú, ale kričal som na nich po slovensky (inak som nevedel, ale som si istý že chápali ...). Keď som bol asi 20 metrov od brehu, zaregistrovali že niekto ide. Nezaujímal som ich. Až kým som nezačal vyliezať z mora. A teraz switchnem na to, ako to asi videli oni.
„Kurva, čo je toto ??? Takú sieť som ešte nevidel. Toto nerozthnem, nemá niekto kliešte ??? (pozn.: zbytočné, vlákna sú odolné aj voči preštiknutiu). Niekto sem pláva. Dáme ho do laty. A sakra ... z vody sa vynára chlap asi o tri hlavy vyšší a 40 kg ťažší. To je čo za obludu ??? ...zabiť sa nenechám ... „ asi takto prebehla situácia z ich pohľadu.
Ich priemerná výška bolo asi tak po moje prsia, mám vyše 190 cm. Aj keď boli štyria, vykašlali sa na batoh a prchali. Ako správni puberťáci si samozrejme z bezpečnej vzdialenosti neodpustili pár posmešných výkrikov a robili hrdinov, ale jediný kto mal dôvod na úsmev som bol ja. Apropo ... moja výška ... nikdy som to nepovažoval za nejakú extrémnu výhodu, ale v Ázii to je k nezaplateniu. Kamkoľvek som prišiel, bolo vidieť že domorodci majú rešpekt. Aj keď som sa potom o dva roky do oblasti vrátil a po dlhom cestovaní som bol opálený a špinavý ako oni, stále som cítil na chrbte pohľady. Dodnes možno mamičky v Malajzii strašia deti ... „Ak nedoješ ten smažený kokos zavolám toho vysokého uja ... „
Začínalo sa šeriť, bolo na čase hľadať nocľah. Ale všetko naokolo spustlo a vedel som že ma čaká prvá noc bez strechy nad hlavou. Schladilo sa, ale zima nebola. Vytiahol som plachtu, ľahol som si a zakryl som sa uterákom. Zobudil som sa rozlámaný pred šiestou. V mori som si umyl zuby (slanou vodou, odporný pocit) a pešo som vyrazil k civilizácii, bol som hladný. O ázijskom jedle som už pár článkov napísal, takže sa mu podrobnejšie venovať nejdem. Za nejaké mäso a kopec ryže som zaplatil cca 30 centov (v prepočte). Kúpil som si tri litre balenej vody a zase som celý deň strávil na pláži. Poučený zo včerajška som vedel, že chcem spať v posteli, takže som vyrazil do mestečka. Názov si už presne nepamätám, ale nejednalo sa o žiadne turistické centrum. Na prespatie som našiel jeden „hostel“. Chybou bolo že som zaplatil dopredu. Jedna noc stála 12 bathov (40 centov) a tomu zodpovedala aj kvalita ubytovania. V jednej miestnosti ktorá pripomínala telocvičňu bolo asi 50 kovových postelí a strašný smrad. Bol som unavený, takže maličkosti akou boli šváby lezúce z matracov som neriešil. Ale keď sa moja tvár priblížila k matracu, ucítil som neznesiteľný pach potu tisícov špinavých aziatov ktorí tu niekedy spali. Batoh som si pripol o posteľ a zaspal som. Jednu ruku som ale nechal na lanku, ktoré viedlo k batohu. Ako keď ste na rybách a máte nahodené. A zrazu ... zabral. Úlovok mal asi 50 kilo a 150 cm. Snažil sa zas dostať do batohu. Zručal som naň, vyskočil som z postele a až vtedy zistil že je zle a ušiel. Bolo už nadránom, tak som sa spakoval, odomkol sieť a vybral sa na pláž. Čakal ma posledný deň pred transportom z pobrežia do Kuala Lumpur a odtiaľ let do Austrálie.
Viem že to vyzerá tak ako keby sa mi zatiaľ nič iné nestalo, len ma všade chceli okradnúť, ale je to tak. Malajci sú proste chudobní ľudia, ktorí sa snažia prežiť a turisti sú vďačným cieľom. Veď si predstavte že z tých €500 čo som mal v batohu by prežila menšia rodinka v zastrčenej malajskej dedinke aj rok. Má to ale výhodu. Nik vás v Ázii nechce zabiť. V tomto je Afrika úplne iná (nemyslím Alžírsko a podobné arabsko-africké štáty ale reálnu Afriku ako Sudán ...). Tam najprv strieľajú a potom sa snažia komunikovať. Aziati Vás maximálne v noci okradnú. Čo je lepšie ?
Napíšte komentár k tomuto článku
Musíte sa
prihlásiť alebo si
vytvoriť účet aby ste mohli prispievať komentármi.