Gpoint.sk nonsteam counter strike portal a herne servery

Navigácia

Účet hráča

Páčisatito pome...

Čo nechali Rímske légie na Slovensku?

Napísal Pele Nedeľa, 30 Január 2011 16:08

Nadväzujem na svoje predchádzajúce články o detektoringu. Sľúbil som, že ak niečo zaujímavé nájdem, napíšem Vám o tom. Takže ...
Priateľkin kamarát a tiež fanúšik detektoringu a histórie mi dal tip. Chceš niečo nájsť? Choď do Rusoviec. Vzal som detektor, zastavil som pri čerstvo pooranom políčku a rozhliadol sa po okolí.

Práve v tejto časti mali byť hranice Rímskej ríše. Pred 2.000 rokmi. Dnes šíre polia kde len dovidíš. „LIMES ROMANUS“ – hranice Rímskej ríše boli silne bránené už od príchodu Rimanov na územie dnešného Slovenska cca 200 rokov pred našim letopočtom. Vydržali u nás približne 400 rokov a najznámejšou pevnosťou bol samozrejme Trenčín. Germánske kmene sa ale tlačili na juh. Zo začiatku ich Rimania držali silou. Boje o moc medzi rímskymi politikmi však podkopávali moc Ríma a Germáni s Markomanmi začínali mať na vrch. Jediné čo pomohlo, bolo zlato. Nedá sa však uplácať do nekonečna. Napokon ustúpili a veľká ríša sa rozpadla. Za cca 500 rokov čo u nás Rimania žili a bojovali boli aj dobre platení a bola by smola, keby som po nich nejakú tú mincu nenašiel. Zvlášť s informáciami, ktoré som mal.
Asi 500 metrov od auta som zastavil. Zložil som detektor, vkľude som sa napil a všímal som si okolie. 2000 rokov je dlhá doba, ale rieka ani kopce sa ako jediné nemenia. Na najvyššiu vyvýšeninu som sa dostal za 5 minút. V diaľke sa črtal Dunaj. Ak by som bol ja rímsky legionár, tu by som si postavil tábor a strážil cestu k vode. Na lepšom mieste som proste začať nemohol. Detektor začal reagovať, vybral som lopatku a už som hrabal. Najprv nábojnica, potom gombík. Po dvoch hodinách som už začínal byť nasraný. Detektor pípol, niečo v hĺbke 30 cm, display hlási mincu. Ale to už pár krát hlásil a vždy ma odrbal. Tentoraz nie.

Vyhrabal som mincu veľkosti 50 centov, ťažkú, ale potiahnutú súvislou čiernou vrstvou. Na mieste sa očistiť nedala. Netuším čo to je, hádžem do vrecka a ďalej, už pokojnejšie hľadám. Opäť sa mi na displayi ukáže minca, vyhrabávam úplne zničenú korunu československú. Odhadujem to na 50te roky. Je úplne zožratá pôdou. Mám z nej radosť, ale sakra ... keď za 50 rokov táto hnojená pôda zničí takúto mincu, rímske mince už dávno neexistujú. Myšlienky mi trhá ďalší signál, potom ďalší ... na 50m2 nachádzam asi 7 mincí, na niektorých rozoznávam profil hlavy a začínam sa usmievať. Budú to Rimania. Uprostred poľa si sadám do trávy, vyberám z vrecka mince a cítim sa ako dieťa, ktoré dostalo na Vianoce niečo, v čo dúfalo, ale neverilo. Jednu z mincí sa mi podarilo očistiť. Je však z roku 1943 a nechýba na nej orlica a hákový kríž. Svedok našej temnejšej minulosti.

Polohu strážnych veží aj osady ktorá k nim musela prislúchať som pravdepodobne určil úplne presne. Snažím sa predstaviť ako to vyzeralo pred 2000 rokmi. Drevené koly, priekopy, strážne veže, vojaci. A časť žoldu, ktorú dostali a pri úteku pravdepodobne stratili držím v ruke. Teším sa domov, ako ich vyčistím. Cestou k autu nachádzam celkom vzácnu korunu slovenského štátu z roku 1945. Potešila.

Takto prebieha hľadanie, keď už nález len dohľadávam.

Celú cestu žmolím jednu mincu za druhou, ale okrem obrysov nič nevidím. Doma vyberám najtvrdší kartáč a začínam čistenie. Nič. Ani náznak. 2 tisícročia – špina je naozaj zažratá. Na googli nachádzam návod ako ich vyčistiť. Vraj pomáha namočiť mince na týždeň do špenátu. Rozmrazujem ho skoro okamžite, priateľka na mňa kuká. Pýta sa či som teraz o jedenástej hladný. Nahádžem do špenátu mince a vypýtam si cibuľku. Nechápavo odchádza. Po 10 dňoch vyberám. Žiadna zmena !!! Nedá sa nič robiť , do akcie nastupuje mosadzná kefa. Jemne ňou prechádzam mincu a ... konečne!! Kontúry sa začínajú rysovať. Dokonca sa začína lesknúť. Druhá minca je z iného materiálu a aj tvár je na prvý pohľad iná. Tmavšia. Neforemná. Drhnem ako divý.Keď zbadám tvá, ktorú nik nevidel tisícročia, ... je to zvláštny pocit. Ušlachtilý kov sa leskne - čistý bronz.

Potom to prišlo. Uvedomil som si že nález budem musieť odovzdať do múzea. Nedalo sa nič robiť, ešte pred úplným dočistením som kontaktoval známeho archeológa. Nie sme kamaráti, ale trošku sa poznáme. Mal na mňa len pár minút. Zbežne vzal mince do ruky, spýtal sa kde som ich našiel. Na mape som mu ukázal polohu. Keď počul že sú tam polia, na hĺbku sa ani nepýtal. (pro info: všetky boli do 15 cm, u poľa nepodstatné). Oblasť poznal a potvrdil že sa tam zdržovali rímske vojská, ale nezachovali sa žiadne základy budov ani opevnenia, takže tam žiaden výskum ani neprebiehal. Občas im niekto doniesol do múzea podobné mince, alebo im to anonymne poslal poštou. Zaskočila ho jedine zachovalosť nálezu (hlavne tá prvá). Zvyšné mince neboli dočistené, bál som sa ich poškodiť, takže mi ich nevedel určiť. No a potom to prišlo ... vraj si ich mám nechať. Stále ale držal v ruke tú najkrajšiu s dierkou. Usmial sa, vrátil mi ho, povedal že to bude krásny a originálny prívesok a naštartoval. Archeológ mi potvrdil, že sa jedná o Traiana, cisára Ríše rímskej, prvé storočie. Na 2.000 rokov celkom zachovalá mincička. Každopádne je to krásny pocit, vykopať niečo, čo sa stratilo cca v období, keď Ježiš Kristus niekde večeral a netušil, že je to naposledy Surprised

)

Minca č.1:
Traiána som potom dopátral v knihe od H. Klawansa „Roman imperial coins“. Na druhej strane je okrídlená postava bohyne „Victory“, ktorá drží kruhový palmový výhonok s písmenami SP/QR. Jediný rozdiel medzi mincou v knihe a mojou je, že tá moje je podstatne zachovalejšia Surprised

). Žil v rokoch 53-117 n.l.

Minca č.2:
Markus Aurélius, celým menom Marcus Aurelius Antoninus (* 26. apríl 121, Rím – † 17. marec 180, Vindobona - teraz Viedeň) bol rímsky cisár a filozof (prezývaný „filozof na tróne“) - na druhej strane podľa archeológa rímsky boh vojny s kopijou a štítom (€ je tam aby ste mali predstavu o velkosti mince)

Minca č.3:
Lucius Commodus Verus Armeniacus (15. december 130 – 169), známy ako Lucius Verus, bol spolucisárom Marca Aurelia (161–180), od roku 161 až do svojej smrti.

Minca č.4:
Učili ste sa sa o byzantskej ríši ? Tak takýmito zlatými plieškami sa tam platilo. Konkrétne je to denár Belu III. z rodu Arpádovcov. Belo III. (* 1148 – † 23. apríl 1196) z dynastie Arpádovcov bol v rokoch 1173–1196 uhorský a chorvátsky kráľ, v rokoch 1161–1163 chorvátsko-dalmátsky údelný vojvoda .