Napísal Pele Nedeľa, 30 Január 2011 16:34

Minulú nedeľu sme boli za Rastim, ktorý bežal bratislavský maratón. Ako to všetko dopadlo?
Do Bratislavy som išla s Vincenzom, ktorí pricestoval v piatok večer z Ostravy. Priamo na mieste nás čakal Kolega. Ostatní, ktorí chceli prísť a avizovali dopredu, že prídu - z rôznych dôvodov neprišli. Hlavné je, že Rasti splnil svoj cieľ, spravil si osobný rekord a 42,195km zabehol za 3:57. Dobehol tesne po bežcovi v "úbore" korytnačky. ![]()

Po "dojazde" do cieľa sadol na zem, odhodil tenisky a hlavou mu určite prebehla myšlienka: "Ja som debil" prekrývajúca sa s pocitom šťastia, že to znova dokázal.

Ako tam tak sedel, pomaly, odzadu som sa k nemu približovala.

Počítal si krvavé pľuzgiere na nohách a v tvári mal trpiteľský výraz.

Vystriedal ho výraz potešenia, že sme naozaj prišli.

No a potom sme ho počkali, kým sa išiel osprchovať, a "prišiel" za nami. To slovo je zamerne v úvodzovkách, pretože spôsob jeho chôdze pripomínal ehm.... proste všetko mu pri chôdzi na istých partiách tela zavadzalo. Posedeli sme v lesoparku, príjemne si pokecali, držali sme v rukách medailu, aj vyše 2 tis. rokov staré mince, ktoré predstavil v svojom staršom článku.

Bývalý reprezentant ČR v desaťboji si vlastnoručne siahol na Rastiho medailu

Začínalo sa smievať, bola dosť zima, tak sme sa rozlúčili a nechali sme Rastiho, nech si ide oddýchnuť. Zaslúžil si to.

Respect Rasti!!!
PS: nie je to lama ![]()