Navigácia
Účet hráča
Páčisatito pome...
Napísal Rasti Utorok, 10 Január 2012 00:56
Hm, dlho som rozmýšľal a ako začať, aby to bolo pútavé a pravdivé.
A tento Silvester bol neštandardný, to mi verte. Jediná škoda (pre tých čo tam neboli) je, že sa uverejní len pár fotiek. Tak postupne ...
Je piatok, 30.12.2011, som v práci a nič nenaznačuje, že sa dnes niečo stane. Sakramensky som sa mýlil. O tretej mi volá Kama, že prídu s Vincenzom až na noc a ešte neskôr (později) príde Tala a Jeronimo. No nadšený som nebol, párty som chcel rozbehnúť čím skôr (spíš). Nejak som bol v tom, že myslia až 31.12.2011. Pokojne som odišiel z práce, nakúpil na weekend a pomaly sa chystal upratovať. V tom telefonát, Kama s Vincom práve vyrazili. Zahral som suveréna, hneď ako som zložil, som sa pustil do upratovania na plno. Asi o deviatej dorazili. Hneď pri aute Kama zistila že zabudla doma asi 5 kilo šalátu a stovku rezňov. Nevadí, doma mám pár jabĺk a asi 4 rožky.
S Vincenzom sme na seba mrkli a už sa nalievalo. Prvá bola na rade Slivovička zo Spiša, padla za pár minút. Keď sme otvorili druhú fľašu, zavolal Jeronimo a Tala že sú v Bratislave, len nás nevedie nájsť. No, nebudem si vymýšľať, sadol som za volant, čo som nemal robiť. Vlastne som to spravil prvýkrát a tak mi treba. Proste havárka. Nikomu sa nič nestalo, len ja mám rozbitý predok auta. Fotku sem dávať nejdem, vždy keď to vidím, mi srdce krváca. Našťastie auto pojazdné, len sa nedajú otvoriť dvere. Keď som vybehol do bytu, zábava pokračovala, ako keby sa nič nestalo, ani som na to radšej nemyslel. To už sa do zábavy zapojili Jeronimo a Tala, Kama sa zvŕtala v kuchyni, Jeronimo ešte riešil nejakú prácu a ja s Vincom sme stále nalievali. Vincenzo nie je z ľudí čo by brzdili, nastavili sme pre mňa smrteľné tempo. Najbližšie čo si ako tak pamätám, ako sa snažím štvornožky dostať na terasu, padá na mňa záves a keď otváram dvere, stojí tam Kama :D.
Je Silvester, 8:00. Do mojej izby vchádza svieži Jeronimo s Vincom a pýtajú sa ma, či vážne idem bežať Bratislavský Silvestrovský beh (10km). Neváham, jasné že idem. Moje auto je ... hm ... načaté, ideme s Talom, Kamou a Vincenzom. Vodiča informujem, kde ústávaju policajti, takže pár úsekov zvládame aj 140km/h (v meste). Na štarte ma čakajú moji šéfovia z banky, ktorých som 2 mesiace lámal, aby si to so mnou išli zabehnúť. Dopredu ich informujem, že „idem z baru“. Prvých 200 metrov som presvedčený o tom, že vyhrám. Zrazu nohy oťaželi, nastala dehydratácia, točila sa mi hlava, bolo mi na zvracanie. Výsledný čas 1:00 je asi najhorší,, aký som kedy odbehol, napriek tomu to bol výkon hodný obdivu.
Pri ceste domov sa dozvedám, že včera v noci padli nejaké dohody. Chalanov som sa snažil zlomiť na zimné plávanie v ľadových vodách rieky Morava. V kombinácii s chlastom sme si vraj tľapli – aj keď na detaily si nespomínam. V podstate si na tú dohodu vôbec nespomínam, jediné čo sa mi vynára v pamäti je telefonát Smajlovi, aby si priniesla extra spodné prádlo. Tá baba nás nikdy nevidela a ja som od nej chcel spodné prádlo. Nechcem vedieť, čo si o mne myslela ... a týmto jej aj ďakujem :D. Celú cestu domov dúfam, že sa na to nejak zabudne. O jednej prichádza pekná blondýnečka a v rukách ... ano, v rukách mi nesie okrem šampusu aj sexi modré spodné prádielko. Cítim problémy, ale aspoň to nie sú tango nohavičky, to by som vážne nedal.
Sme v plnej zostave. Traja plavci: Vincenzo, Tala, Rasti Lama .... Jeronimo sa tvári, že by šiel s nami, ale vraj je nejaký nachcípaný ....(určite!). Smajlo stále neverí že to spravíme ... a Kama sa len rehoce. Ako skúsený „ľadový medveď“ dávam chalanom posledné rady, ako ponor do vody, ktorá má 3´C zvládnuť. Ešte som nedohovoril a Tala už je po členky vo vode. Skáče do nej ako by bolo horúce leto. Som v šoku, zvláda to úplne bez problémov. Zaplával a vysmiaty vyliezol. Som rád, že ho tento šport chytil a v otužovaní bude pokračovať aj v domácich vodách. Nenápadne sa obzerám či po hrádzi nejdú nejakí chodci, obliekam si dámske nohavičky a podprsenku. No, čo Vám poviem, nie je to bohvieaký pocit. Nohavičky pre mňa nie sú idálne tvarované a podprsenka, o tom ani radšej nič písať nejdem. Stojím si tak na brehu a v okolí sa zrazu pohybuje toľko ľudí ako v centre mesta. Radšej hneď skáčem do vody. Udýchal som to v podstate bez problémov, dávam pár temp a asi po 2 minútach si to šiniem von. Čaká nás už len medveď Vincenzo. Je trochu bledý ale humor ho neprechádza. Koho by aj, keď vedľa neho stojí 195 cm vysoký chlap v dámskom spodnom prádle. Vlieza do vody, ledva si namočí prsia, dýcha prerušovane, organizmus sa bráni. Nevyzerá dobre a aj preto radšej vylieza, jeho prvý pokus považujem za neúspešný. Na brehu sa mu ukludňuje dýchanie. Druhý pokus je úspešnejší. Vincenzovi sa šmýka noha a ani nevie ako, pláva jak drak. Zvládli to obaja obdivhodne ! Po plávaní sa treba rozcvičiť, rozbehať, rozprúdiť krv. A tak, ako si beháme v okolí riečky, ľuďom, ktorí sa prišli s deťmi poprechádzať k Morave, sa naskytá bizarný pohľad. Keď si dospelí všimli, že v tej podprsenke a nohavičkách je chlap ako hora, ťahajú deti čím ďalej. Neskoro. Už padajú prvé otázky. No nechcel by som byť na ich mieste, to sa ťažko vysvetľuje. Zhadzujem nohavičky aj podprsenku a konečne sa zas cítim ako chlap.
Po príchode domov si idem ľahnúť. Tesne predtým sa snažíme zlomiť aj posledného nádejného hosťa, ktorý ešte nedorazil a to .... KOoO ! Áno. Ten KOoO ! Náš cheathunter. Postava takmer bájna. Mnohí neverili že existuje. Mnohí neveria dodnes. Jednorožec, Snežný muž, inteligentná žena, spoľahlivá Škodovka a KOoO. Neveril som, že niečo z tohto zoznamu uvidím. A stalo sa ! Keď som sa zobudil, už bol medzi nami KOoO. Zatiaľ nesmelo čakal, či sa doň nepustíme, veď v minulosti nám na servroch vyvádzal veci :D. Teraz je pevnou súčasťou teamu a odkedy sa poznáme osobne, som presvedčený že zapadne a stáva sa jedným z mojich GP priateľov. Vitaj v klube.
Zábava sa opäť rozbieha, ja som tentoraz bez alkoholu. Chlastať dva dni za sebou, na to už nemám vek. Zábava v plnom prúde, polnoc sa blíži, ohňostroje začínajú. Konečne aj Jeronimo zvláda jeden pohárik za druhým. Tala chudák nespal celú noc a je to na ňom vidieť. Občas sa resetuje, občas zamrzne, ale po väčšinu času je pri vedomí. Kama spravila super guláš, rýchlo sa míňa, posledný som dojedol včera(7.1.). Nie že by nebol dobrý, ale bolo ho veľa.
Je polnoc. Jeronimo pri PC rieši pracovné veci, ostatní sledujeme ohňostroj a okolo druhej zaspávam. Úplne triezvy. Zato chalani vedľa to roztáčajú vo veľkom štýle !
V nedeľu sa všetci už len tak bezcieľne motáme po byte. Okolo štvrtej sa so všetkými lúčim. Smajlík s Kamou mi upratali byt, takže zaspávam spánkom spravodlivých.
Ďakujem všetkým zúčastneným, celý weekend som si vážne užil ! Pozdravujem Talu a Jeronima, ktorí k nám merali cestu až ďalekej Bohémie, pozdravujem Vincenza z Moravy, Kama, Smajlík a KOoO, ste kedykoľvek vítaní. Niekedy musíme zopakovať.
PS: predbežný odhad škody na aute je 1 450 EUR (neviem koľko to je v českých dukátoch, asi 8 miliónov).
Najsťahovanejšie súbory
Počet návštev
